Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

Doktorandské štúdium

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Pôsobí ako externé pracovisko FiFUK, prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája.

Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Spýtali sme sa viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Vynikajúca prekladateľka a znalkyňa severskej literatúry Anna Fosse získala titul PhD. v roku 2017. Školiteľom dizertačnej práce Tragika a tragédia v súčasnej severskej dráme bol germanista a škandinavista Milan Žitný. Anna Fosse o svojej skúsenosti napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za jedno z najproduktívnejších období svojho života, o to viac, že som v ústave začala pôsobiť vo fáze takzvanej mladej dospelosti.

Vďačím za to nielen možnosti slobodne pracovať na obľúbenej téme v podnetnom prostredí, pod veľkorysým dozorom skutočnej kapacity, doc. Milana Žitného, Pokračovať na Anna Fosse, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny

Ivana Kupková
(Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach)

29. máj 2024 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/81251144456?pwd=KhA32F5CgBqsKR2RzbK7ctwIe2ylOe.1
Meeting ID: 812 5114 4456
Passcode: 382110

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Pri prekladaní z jazyka s inou grafickou sústavou sa riešenie jazykovo-kultúrnych otázok začína už na úrovni grafiky – najčastejšie pri prenose vlastných mien (predovšetkým mien osôb, ale aj geografických názvov). Pokiaľ ide o ruštinu, v Pravidlách slovenského pravopisu máme k dispozícii zásady prepisu ruskej cyriliky do slovenčiny. Napriek tomu sa pomerne často stretávame s tým, že sa v praxi neuplatňujú. Pokračovať na Ivana Kupková – Remeslo prekladu: Ako (ne)prepisujeme mená z ruskej cyriliky do slovenčiny →

Emília Perez a Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva

Podujatia, Pozvánky

 

Hosťovská prednáška Emílie Perez a Martina Djovčoša
Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva. K ekosystému translatologického habitu
na Slovensku

29. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom
https://us06web.zoom.us/j/89953279627?pwd=fzoSsCdPG2YxXUP7YblOmvEM10ySKE.1
Meeting ID: 899 5327 9627
Passcode: 611140

Prekladateľské a tlmočnícke vzdelávanie na Slovensku má dlhú tradíciu. Poznatky sa odovzdávajú z vyučujúcich na študentstvo prekladateľstva a tlmočníctva už viaceré  generácie, čím sa spoluvytvára obraz o spoločenskom postavení a cieli nášho povolania, ktorý len zriedka spochybňujeme. Málokedy si však kladieme otázku, „kde sme sa ako odbor vzali“ a „kam vlastne kráčame“. Cieľom prednášky je predstaviť metodiku možného skúmania dejín prekladateľstva a tlmočníctva na Slovensku a overiť niektoré priebežne identifikované zistenia. Pokračovať na Emília Perez a Martin Djovčoš: Trajektórie prekladateľstva a tlmočníctva →

Poetická Európa v slovenčine

Rôzne
V Rádiu Devín odznel pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie cyklus Poetická Európa. V tomto literárnom zemepise sa každý deň predstavila básňou jedna z jej krajín.
Prekladmi do nej prispeli i naše kolegyne: Katarína Bednárová, ktorá preložila verše belgického básnika Wernera Lambersyho a francúzskej poetky Marie Huot, Mária Kusá, ktorá prebásnila tvorbu litovského autora Rimvydasa Stankevičiusa a Eva Kenderessy, ktorá zasa poskytla v slovenskom znení báseň rumunskej spisovateľky a poetky Mony Stănily.
Celý cyklus si môžete vypočuť z archívu RTVS TU.

Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case

Podujatia, Pozvánky

Prednáška / Lecture Border Writing as a Language Contact Literary Case

22. máj 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81202958446?pwd=YLvL2bPN54jk6IBHgkdBJt3XkQ1qci.1
Meeting ID: 812 0295 8446
Passcode: 364610

Naša nová kolegyňa Marianna Deganutti predstaví svoju monografiu roku 2023 s názvom Literary Multilingualism in the Borderlands. The Challenge of Trieste, ktorá vyšla vo vydavateľstve Routledge. Pokračovať na Z literárnovednej dielne – Marianna Deganutti: Border Writing as a Language Contact Literary Case →

Nositeľ Nobelovej ceny Wole Soyinka v Bratislave

Rôzne

Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov

Podujatia, Pozvánky

Katedra spoločenských a humanitných vied Gréckokatolíckej teologickej fakulty PU
v Prešove a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave pozývajú na diskusiu Preklad byzantsko-slovanských liturgických textov ako špecifický typ transferu.

KEDY: 23. mája (štvrtok) 2024 o 10.30 hod.
KDE: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, miestnosť Z2,
Ulica biskupa Gojdiča 2, Prešov

Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov sa tradične realizuje pod záštitou teológie a slavistiky. Ukazuje sa však potreba nazrieť na problematiku aj v širšom translatologickom kontexte. Na podujatí určenom pre laickú i širšiu odbornú verejnosť sa bude diskutovať o inštitucionálnych praktikách v preklade byzantsko-slovanských liturgických textov do slovenčiny (historický kontext, proces schvaľovania prekladov, štatút a úloha mediátorov, normy prekladu aj vzhľadom na spievateľnosť textov) a prekladateľskej aktivite redemptoristov, ako aj o diskurzívnych praktikách najmladšej generácie prekladateľov, ktoré prekvapivo rezonujú s myslením niektorých predstaviteľov nemeckej hermeneutiky 19. a začiatku 20. storočia (scudzujúci preklad, preklad ako cesta
k „inému“ jazyku).

Úvodné slovo prednesie a diskusiu moderuje: Pokračovať na Reflexia prekladu byzantsko-slovanských liturgických textov →

Medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie

Podujatia, Pozvánky

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizuje v spolupráci s Filozofickou fakultou UK
15. a 16. mája 2025 medzinárodné kolokvium Humanitné vedy v preklade – preklad humanitných vied. Otázky transferu a recepcie. Kolokvium je súčasťou výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.  Pracovné jazyky podujatia sú angličtina
a francúzština. Na vaše abstrakty  čakáme  najneskôr  do  30. júla 2024.

Výzva na príspevky / Appel à communication / Call for Papers

Formulaire d’inscription / Application Form

Nové číslo: Derrida a literatúra

Správy, Knižnica online

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra →

Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy

Pozvánky

Guest lecture Utopia in Central Europe / Hosťovská prednáška Utópia v strednej Európe

Zsolt Czigányik
(Univerzita Eötvösa Loránda, Budapešť)

24. apríl 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86128836042?pwd=VIV0kHA5jyrW9I9BMSD6IU35nS40w9.1
Meeting ID: 861 2883 6042
Passcode: 305063

Utópia sa nachádza v priestore nikoho medzi literatúrou, sociálnou filozofiou a spoločenskými vedami, kde sa prelínajú literárne a sociopolitické faktory. Podľa historika Pétera Hanáka je stredná Európa regiónom, kde sa realita a utópia odjakživa miešali. Zsolt Czigányik bude vo svojej prezentácii skúmať oba koncepty: ako utopické literárne diela odrážajú spoločenskú a politickú realitu a ako bol tento žáner, ktorý vznikol v západnej Európe, prijatý a rozvíjaný v našom regióne. Na základe vlastného výskumu Pokračovať na Zsolt Czigányik o utopizme stredovýchodnej Európy →